Založ si blog

O Yankeeoch s ich zmluvou „The Rocky Horror Picture Show“ a Rusoch bez ich zmluvy „No počkaj, zajac! “ (Časť I. – korene problémov: nacionalizmus, putinovci a súkromné dŕžavy oligarchov)

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa 15 bývalých sovietskych republík vydalo v niektorých prípadoch svojou (viac dobrovoľne), v iných cudzou (menej dobrovoľne) cestou neraz bez toho, aby čo i len v náznakoch skutkov riešilo názory vlastného obyvateľstva krajiny — čím sa tieto štáty už len pri zbežnom pohľade zo základnej pozície zdravého rozumu vydali naslepo do budúcnosti, v ústrety historickým bumerangom a vnútropolitickým časovaným bombám.
Zo známych historicko-vývojových dôvodov sa ukážkovým príkladom takejto rozpoltenosti stala Ukrajina, na oboch póloch typicky slovansky silne citovo namotaná na balady, povesti, romantický revizionizmus a národné či nacionalistické zápaly,
úspešne pozdejšie transformované prostredníctvom korupčne motivovaných volených politikov do tradičných zásad zahraničnopolitického príklonu.

Ešte na počiatku udalostí na kyjevskom Majdane bolo možné pomerne rýchlo sa zorientovať ohľadom vnútornej ukrajinskej situácie i v západnej tlači:
nielen veľké britské či americké denníky obsahovali jednoduché a jasné články, popisujúce politické postoje a motivácie jednotlivých ukrajinských politikov rozdelených podľa toho, ku ktorej oligarchickej klike sú/boli priklonení, ale obsahujúce zároveň aj náznaky, podľa ktorých bolo možné pomenovať tamojšiu situáciu ako to, čím je dodnes, čiže bojom oligarchických skupín o geopolitický príklon štátu ako celku práve k tej svetovej strane, ktorá bola/je pre ich byznys najdôležitejšia.

Zatiaľ čo východní Ukrajinci svojho času citovo a politicky tiahli k Rusom a západní k Francúzsku, Poľsku, Británii, Nemecku či rakúskej monarchii, novodobé geopolitické príklony sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov darilo postupne redefinovať podnikateľským skupinám orientovaným buď na ruský a ázijský, čínsky, indický, kazašský (=nejde o bohatstvo, ale o počet zákazníkov) trh, alebo na opačnej strane na trh európsky a atlantický.
Zatiaľ čo politicky spočiatku (aspoň naoko) definovali Ukrajinu mená ako Kučma, Kravčuk, Janukovyč či Timošenková, postupne sa jej defíníciami stali mená Achmetov, Firtaš, Ževago, Porošenko.

Vnútropolitický boj sa pokusom o definitívny príklon k východnému obchodnému krídlu načas (2013/2014) zmenil na západnej Ukrajine na boj o obranu i toho mála časom dosiahnutých zásadných demokratických hodnôt a občianskych slobôd (hoci v praxi možno neraz iba ich zdania), a hoci so mnou nebudú mnohí súhlasiť, tak na niekoľko momentov sa stal kyjevský Majdan do istej miery skutočne potenciálom, z ktorého sa mohla zrodiť slobodná politická scéna, definujúca nové cesty vývoja: „tolkienovci“, „anarchisti“, či ľudia s rôznymi „romantickými“ predstavami o spravodlivejšom prerozdelení politickej moci samosprávam však boli tvrdo prevalcovaní nacionalistickými organizáciami, viac či menej postihnutými antisemitizmom, neonacizmom, rasizmom či v „lepšom“ prípade benderovskými reminiscenciami (podobný zvrat je samozrejme častým osudom nejedného pokusu o historicko-politický progres).

Východ Ukrajiny udalosti na západe krajiny, ktoré takmer vyústili do občianskeho konfliktu a odtrhnutia časti územia (Ľvov), reflektoval tvrdo: proruským oligarchom skutočne nedalo veľa práce s mobilizáciou Luhanska a Donecka — a kto chce, ten sám seba môže klamať v tom, že sa to nedialo v súlade s vysoko väčšinovou vôľou miestneho obyvateľstva.
(Nedávno som /tuším/ na ČT24 zachytil reportáž z nejakého mestečka blízko Charkova, v ktorom reportér len sucho konštatoval nálady prevažnej väčšiny miestneho obyvateľstva, dúfajúcej v skorú anexiu ruskými vojskami.)
Situácia signifikantne (vzhľadom na pôvod, podstatu a vývoj situácie) vyeskalovala na Kryme, základnom kameni úrazu európskeho diania na dlhé roky.
Svojho času som v diskusných príspevkoch často prezentoval svoj (vtedy ešte len) názor a hovoril/písal som o nepochopení, ktoré i na Slovensku výdatne živila oficiálna protiputinovská propaganda:
dnes si už ani tak nemyslím, že mnohí zo slávnych „zelených mužíkov“ neboli vyslancami pravidelnej ruskej armády, lež vojakmi žoldnierskych jednotiek v službách proruských „východoukrajinských“ oligarchov, prepojených s časťou oligarchie ruskej;
keďže je to jedna z vecí, na ktorých preukázaní dlhodobo pracuje mnoho investigatívnych novinárov, tak ma stav oprávňuje ponúkať to ako z veľkej časti dokázaný fakt.
Putin tak dostal Krym ako dar, o ktorý možno pôvodne, spočiatku, až tak veľmi nestál. Nevediac čo s touto novou situáciou, budiacou medzinárodné obavy (veď ktorý štát chce dnes spochybniť vlastnú územnú celistvosť podporou odtrhnutí v štátoch iných bez toho, aby to dokázal náležite obhájiť pred vlastnými separatistami), vyhlásil/nechal vyhlásiť referendum.
Inak povedané, miestni billionaros si vybojovali svoj vlastný kút sveta, ale oficiálne niečo také ako medzinárodne uznaná dŕžava spolku súkromníkov neexistuje, preto bolo nutné Krym anektovať takpovediac i na oficiálnej medzištátnej úrovni.
Kto to nechcel počuť, ten to nepočul ani vtedy, ale ruské súkromné armády typu Vagnerovcov mali jednu zo svojich úspešných premiér práve pri obsadení Krymu — faktom je, že za poznatky o pôsobení žoldnierskych armád v rôznych častiach sveta od Krymu, cez Sýriu a strednú Afriku už životom zaplatilo niekoľko ruských novinárov, počnúc Maximom Borodinom /po páde z okna/ v apríli 2018, pokračujúc tromi novinármi v strednej Afrike v lete toho istého roku.

Som teda toho názoru, že úloha prezidenta Putina ako rozhodujúceho článku pri obsadení krymského polostrova sa značne preceňovala práve z propagandistických dôvodov — z pohľadu „našej“ propagandy je totiž v tejto záležitosti dôležité nachádzať práve v hlave nepriateľského štátu onoho pôvodcu všetkého Zla, ktorého je ako takého masám nutné predstaviť, než si priznať, že budúcnosť CELEJ tzv. západnej civilizácie možno bude vystavaná už nie na (ako – tak) demokratických štátoch národných, ale na spoločenstvách území v majetku súkromných firiem, kontrolovaných a dobývaných nájomnými žoldnierskymi armádami.

V otázke Krymu a východných ukrajinských území (a nielen ich) môžem iba s ľútosťou konštatovať, že ľudia v nich žijúci nedokázali prejaviť viac odvahy a dostatočne razantnej snahy o skutočnú štátnu samostatnosť a nezávislosť, viac odvahy k pokusu o odpútanie sa ako od Moskvy, tak i od Kyjeva, keď sa nerozhodli vykročiť novým, vlastným smerom a dospieť tak k rozhodnutiam, ktoré by sa snáď stali jednými z historických precedensov.

Tajne však dúfam, že ani v tomto pohľade na vec nebolo ich obyvateľmi povedané posledné slovo.

— — —

Pokračovanie tu: https://maguso1975.blog.pravda.sk/2022/02/06/o-yankeeoch-s-ich-zmluvou-the-rocky-horror-picture-show-a-rusoch-bez-ich-zmluvy-no-pockaj-zajac-cast-ii-geopoliticke-fakty-dve-otazky-ficovi-hollywood-a-gorodky/

Stručne k verdiktu Ústavného súdu

27.10.2022

V skratke, veľmi jednoducho:volič volí poslancov NR SR, tí na základe parlamentnej väčšiny zostavujú vládu.Volič teda neurčuje priamo osobu poverenú riadením exekutívy, neurčuje priamo ani personálne zloženie vlády.Keďže volič priamo neurčuje osobu predsedu vlády, nemôže ho priamo ani odvolať.Volič teda nemôže priamo referendom ukončiť pôsobenie vlády. Na druhej [...]

Stručne k dianiu okolo uzáverov vyvodených z udalosti zo Zámockej

20.10.2022

Vždy budem podporovať riešenia, ktoré nebudú vytvárať exkluzívne skupiny,ale naopak,ktoré dokážu požiadavky menšín rozumne prijať a aplikovať ich v prospech spoločnosti AKO CELKU:to je dôvod, pre ktorý som vždy podporoval vznik inštitútu registrovaného partnerstva,prístupného VŠETKÝM bez rozdielu. Nikdy nepodporím vznik inštitútu manželstva osôb rovnakého [...]

Pellegrinimu (jednou vetou)

14.10.2022

Pán Pellegrini, ak teda vyzývate k odstráneniu možnosti používania anonymných nickov z internetového priestoru: ste si zároveň vedomý aj toho rizika,že sa na jednej strane pravicová radikálna scéna uzavrie ešte viac do bublín,v ktorých s ňou naďalej nebude možné pracovať už ani na úrovni názorových diskusií, a zároveň na strane druhej, že sa tým z diskusnej a [...]

szijjártó fico

Šéf maďarskej diplomacie naznačil, že mu Fico chýba na čele vlády

06.12.2022 15:15

Fico: Smer zastaví zbrojné dodávky na Ukrajinu, ak bude súčasťou novej vlády.

rusko vojaci mobilizácia

Rusko momentálne nevidí šancu na mierové rokovania s Ukrajinou

06.12.2022 14:43

Podľa amerického ministra zahraničia by mohol Putin ukončiť vojnu aj zajtra.

Maroš Žilinka

Všetci krajskí prokurátori sa zastali Žilinku: Paragraf 363 zabezpečuje právo

06.12.2022 14:29

Krajskí prokurátori kritizujú dehonestujúce vyjadrenia politikov voči Žilinkovi.

Paulíny Chachaland

Svedkyňa z Chachalandu: Paulíny sa ma pýtal na sex, chcel moje fotografie

06.12.2022 13:19

Roman Paulíny čelí podozreniam zo sexuálneho zneužívania bývalej maloletej chovankyne tábora.

maguso1975

„Ak krajinu zachváti čo len jedna kolektívna vášeň, celá krajina sa svorne nachádza v zločine. Ak ju rozdeľujú dve, päť alebo desať kolektívnych vášní, v krajine je viacero zločineckých bánd.“ - Simone Weilová (1909 - 1943)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 39
Celková čítanosť: 99304x
Priemerná čítanosť článkov: 2546x

Autor blogu