maguso1975

Bohužiaľ, 19. storočie sa nám skončilo pred vyše 120timi rokmi…

…obdobie prevratné nielen svojimi vynálezmi technickými,
či znovuobjavením dôležitosti vyhľadávania nových a revízii „starých“ (antických) spoločenských a politických systémov, ktoré by dokázali v budúcnosti odpovedať na výzvy spojené s problémom rastúcej populácie a problémom straty zámorských kolónií;
storočie charakteristické opätovným vzostupom a pozitívnym rozšírením významu pojmov „demokracia“, „štát“, „spoločnosť“, „právo“, „vzájomná úcta a rešpekt“, a tiež rastom potreby ich ochrany a nutnosti stráženia uplatňovania v praxi,
teda vzostupom nestrannej žurnalistiky,
degenerujúcej vo vyšších štádiách zmien do viac či menej žurnalistiky straníckej, vďaka postupnému zvyšovaniu vonkajších tlakov (v druhej polovici 19teho a začiatkom 20teho storočia) z kruhov priamo či nepriamo ovplyvňujúcich dianie v politických stranách a frakciách parlamentov najvýznamnejších štátov.

Nebuďme hádam prekvapení,
že sa nám v slovenských pomeroch 21. storočia i v jednotlivých súkromných televíziách vyskytujú debaty svojou formou podobné včerajšej (31. marca 2022) večernej diskusnej relácii „Na hrane“ v podaní moderátorky Jany Krescanko Dibákovej a aktérov v podobe predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša a mladého Erika Kaliňáka z národnosocialistického SMERu.
Uvedomme si prosím, že ide o formát súkromnej televízie, ktorej moderátorka má svoj vlastný politický názor, ktorý súc neúčastná vo verejnoprávnej televízii môže a smie (?) dať najavo napriek tomu,
že by nejeden divák od nej očakával v tom „lepšom“ prípade nestrannosť.
(Pozn.: „horší“ prípad by bol trebárs divák očakávajúci smerácku propagandu.)

Iste, môže sa hádam i oprávnene javiť moderátorkin včerajší prístup ako do istej miery tendenčný a predpojatý (viac či menej) mierne v prospech zástupcu vládnej koalície —
v hre je však viacero faktorov:
odhliadnuc už od vyššie spomínaného faktu, že súkromná TV nie je zaťažená pojmovými balíkmi nestrannosti a verejnoprávnosti,
tak za hranicami máme ruskú agresiu, nervozita časom stúpa a s ním i vonkajší (spoločenský) a vnútorný (morálny) tlak na potrebu vymedzenia sa a zaujatia striktných stanovísk skupín i jednotlivcov.

Zároveň si musíme do vzorca dosadiť i prejavy jednotlivých aktérov:
na jednej strane Šipoš zahriakne mladého Kaliňáka razantne prednesenými slovami „NESKÁČTE MI DO REČI!“ bez obligátneho a zrejme zbytočného, spoločensky prežitého slovka „PROSÍM“ iba kvôli tomu,
aby mladému pár sekúnd nato s rovnakou razanciou následne drzo a sprosto skákal do reči on sám;

naproti tomu mladý Kaliňák trápne habká pri síce urýchlenom, no nedotiahnutom nachádzaní diskusných argumentov,
ktoré mal mať pripravené vopred i napriek neúčasti ohlasovaného kontradiskutéra (ministra vnútra Mikulca),
taktiež s ohľadom na to, že už samotný fakt existencie súčasných proruských naratívov v straníckej argumentácii SMERu je momentálne sám osebe problémom
(myslím, že z jeho včerajšej nepripravenosti je dnes v rozpakoch nielen „mladá“ smerácka libertariánska klika).

Každý z nás sa môže na súčasný stav sveta dívať inak a ak na jednej strane vidím rozklad samotného pojmu „štát“ skrz naratívy účelovo mediálne lepené na politikmi zámerne vyfabrikované diania,
typu „Pozrite sa na stúpajúci počet havárií, katastrof a technických problémov neschopných českých štátnych železníc a to znamená, že východiskom je súkromná doprava, lebo ŠTÁT je neschopný“,
alebo „Pozrite sa na neschopnosť štátu postaviť v Brátyslave slušnú nemocnicu a na to, ako len upadajú neschopné nemocnice v držbe štátu a samospráv po celom Slovensku a to znamená, že východiskom je súkromné zdravotníctvo, lebo ŠTÁT je neschopný“,
pričom teda vidím, že aj do diskusných relácií chodia ľudia, ktorí rozklad pojmu ŠTÁT svojím prístupom dlhodobo zámerne podporujú
(niekedy mám pocit, že mladých a priebojných libertariánov onedlho nenájdeme len v SaS, OĽaNO či postpaškovskom SMERe, ale snáď už aj v KSS),
tak ma prehnane zdôraznená posvätnosť práva na vlastný názor moderátora diskusie vážne nemôže prekvapiť.
(Pozn.: k oným „politikmi vyfabrikovaným dianiam“:
ak sa najprv zámerne dlhodobo zanedbáva starostlivosť o štátne železnice či zdravotníctvo vládami rôznych zoskupení,
tak následné TV naratívy o riešeniach v podobe súkromných železníc a nemocníc sú už len čerešničkou na torte,
pochúťke predpripravenej na celospoločenskú spotrebu efektami takmer až podozrivo synergickými.)

Nemýľte sa však, tým nijako neupieram právo moderátora na jeho vlastný názor, ba dokonca nerozporujem ani stav, ak moderátor svoj názor pri vedení relácie vedome nepotláča, hoci by bol takýto prístup neraz namieste.
Moderácia však hádam do istej miery spočíva i v takom prístupe k protistranám, kedy by moderátor mal zasiahnuť v prípade, ak sa jeden z aktérov snaží neférovo diskusne ZVÍŤAZIŤ na úkor druhého tým, že ho proste prekričí,
zasiahnuť bez ohľadu na to, do akej miery moderátor v danej chvíli počuje to, čo počuť chce.

A na strane druhej, ak mala Jana Krescanko Dibáková chvíľami oprávnene pocit, že ju mladý Kaliňák vníma ako oponenta, tak čiastočne to bolo hádam i preto, že mu to vôbec čo i len na chvíľu dovolila.
Predpokladám, že sa stretla už s nejedným mladým, zdravým, silným a dostatočne finančne zabezpečeným libertariánom a tak mohla vedieť, aký majetnícky a nadradený prístup títo ľudia k svojmu okoliu majú.

Zopár mojich drobných odporúčaní záverom:
— súkromné televízie by mohli menej presadzovať velebenie princípu „súkromného“ na úkor princípu „verejného“ (špeciálne princípu „štátneho“),
(TV JOJ by rozhodne mohla mať aspoň tie večerné správy menej libertariánske, strašne to totiž bije do očí!);
— moderátori by mohli viac dbať na možnosť vypnutia mikrofónu KTORÉMUKOĽVEK verbálne agresívnemu účastníkovi diskusie;
— OĽaNO a ľudia okolo neho („straníci“) by sa mohli PROSÍM konečne aspoň pokúsiť začať správať ako dospelí ľudia a to bez ohľadu na to, s kým diskutujú;
— SMER by sa mal čím skôr spamätať zo svojej proruskosti, vyhodiť si z názvu slovné spojenie „sociálna demokracia“ a nahradiť ho pravdivejším „národný socializmus“;
— mladý Kaliňák by sa mohol prestať pchať alebo nechať sa pchať do diskusií a diskusných relácií, na ktoré zatiaľ ešte nemá.

Inou alternatívou, než je zmena ideologicky účelového prístupu médií k posvätnosti súkromného vlastníctva a zmena prístupu slovenských politických strán k svojmu vlastnému ideologicko – geopolitickému nastaveniu, bude či už ruská alebo neruská gubernia riadená fanatickými prívržencami súkromného vlastníctva,
ktorí sa na svoje MOCENSKÉ posty dostanú výlučne skrz agresívny prístup, bezohľadnú drzosť, verbálne a fyzické násilie, mohutné hlasy a široké lakte…

…Ak ale chceme byť slušnou, demokratickou a spravodlivou spoločnosťou, tak ňou teda hádam proste buďme…

…určite to postačí.