maguso1975

Akiste mnohí z čitateľov tohto môjho skromného a neambiciózneho dielka poznajú ten ťaživý, dusivý a nepríjemný pocit veľmi, veľmi dobre:
zobudíte sa do krásneho dňa, dáte si niečo dobré na raňajky, povedzme chutne dopekaný kroasantík s fejkovou kávičkou a chemickým mliečkom, následne venujete zopár častokrát nie práve nevyhnutných minút viac či menej chemickej úprave svojho beztak fantastického zovňajšku a vyrazíte do každodennej pestrofarebnej šede mestského života.

Prechádzate úskaliami správneho prístupu ku kariérnemu postupu, tvrdo (pokiaľ možno i cez víkendy) pracujete na tom, aby ste si permanentne zlepšovali svoj lájvstajl end imidž a zbierali supermarketové pointíky do svojho kuríkulum vítéé v takmer krvavej bodovacej súťaži v boji o priazeň Malých či Veľkých Idiotov,
ktorí takýto spôsob života neberú len ako nevyhnutnú daň za prežitie v idiotmi nastavenej spoločnosti,
ale ako spôsob života bezvýhradne hodný nasledovania.

Príde ale večer, po chemickej dávke náhradkovej stravy si pustíte ohlupovaciu kysňu, pokiaľ možno s obrazovkou minimálne dva krát štyri metre, to aby sused nemal podozrenie, že nie ste in- a kúl- konzumný kretén, a zrazu zistíte, že ani dnes ste niečo nevideli.
…čo ste dnes ešte nevideli?

Medveďa ste nevideli.

Živého macíka chlpáčika, ňuňu ňuňu plyšáčika, moječko zlatíčko, hebučký kožúštek.
Ba čo viac, ani len jeho vlastnoručne urobenú fotku nemáte!
Ach, Bože.
…a, ešte viac ach bože!, hrôza to pomyslieť!, čo ak už nedajbože ten idiot sused,
brat toho megaidiota, ktorý smeruje váš život čoby vedúci v tej vašej idiotskej práci pre ešte viac mega- idiotských idiotov formujúcich svojími idiotskými predstavami tento idiotský svet,
už lajv fotku macíka MÁ?

NEÚCTA AKO BYZNYSPLÁN, VRAŽDA AKO ODDYCHOVÝ ŠPORT

Dobrá správa: ak ste si vedomí faktu, že žijete idiotský život vo svete plnom idiotov, ktorých modlou je konzum tých najväčších sprostostí, ktoré len (rádoby)ľudskej bytosti môžu zísť na um, a ktorí si svet formujú na svoj obraz a žiaden krok mimo neodpúšťajú,
tak ste na správnej ceste. Ceste živého tvora.
Jediným zostávajúcim problémom však je to, že každý človek bez rozdielu má i svoje slabé stránky, drobné inklinácie, temné chvíľky či ľahké neškodné úchylky, ktoré si z času na čas túži vyplniť v tomto svete založenom na prísľube okamžitého ukojenia fantázií,
pretože jedným z temnejších atribútov konzumného sveta, jeho nástrojom, je práve permamentné dráždenie chúťok.

Tou zlou správou je, že v mene niečoho, trebárs za socíku v mene chvíľkovej potechy pracujúcich, za kapitalizmu trhových princípov, zopár pokrokových pokrokárov opäť raz opajclo módne idiotské nápady iných zahraničných idiotov z tohto idiotského sveta a prišlo na úžasný pokrokový nápad, ktorý mäkko naštartuje slovenský cestovný ruch:
kreténske fotky zachycujúce jedného z najvznešenejších živých tvorov na tejto úžasnej planéte podivne fungujúcej pod nadvládou idiotských kreténov.
Miestny idiotský kretén si tak okolo oceľovej kostry z hrubostennej jakloviny zbúcha preglejkovú fotobúdku,
aby z nej bolo možné robiť selfíčka v pozadí s ťuťuťu ľuľuľu štvrťtonovým macíkom,
ktorého kreténsky idiot z búdky naláka na zhodou okolností i dnes nájdenú voľne pohodenú zvieraciu zdochlinu pripútanú na silnú reťaz kvôli beťárskym líštičkám kmotričkám,
dávajúcim každovečerne fotobúdke opodiaľ turistom na požiadanie Dobrú noc.

Macík zapózuje, veď prečo by nie, na pozornosť kreténov si už zvykol, v noci chodieva do kvalitne osvetlených ulíc najbližšej obce, pretože umelé osvetlenie mu už nevadí, iba čo mu len nasvieti cestu za dávno známym kontajnerovým festfúdom.
Fotokretén, majiteľ lokál fotobúdky, je motivovaný konzumom, fotečka za pár desiatok eur nielenže vyživí rodinu,
ale poskytne i finančné zázemie na nákup munície na odstrel tej divokej, nebezpečnej šelmy, ohrozujúcej mladý panenský život tých našich rúčich podtatranských diev.

Onou nebezpečnou šelmou, tárajúcou sa chotárom a nočnými ulicami tichých dediniek v údolí, je ono nebezpečné hovädo,
tristokilová masa pazúrov, tesákov, svalov a šliach, krutá, nemilosrdná, krvavá beštia, nočná mora bohabojných a tichých a pokojných ľudí.
Zlí, zlí ochranári, ktorí nedovolia nielen nevinné fotečky macíka chlpáčika urobiť valutovému cudzincovi z Brátyslavy,
ale dokonca ani ten regulovaný odstrel zopár desiatok životu nebezpečných šeliem nie sú ochotní pripustiť!!!
A pritom, pušiek máme dosť, sú v skriniach statočných lesných hospodárov, tých dobrých a poctivých, ktorí vo svojom voľnom čase,
teda ak práve nehľadajú po chotári voľne pohodené fotozdochliny, či stopy krvilačných tristokilových šeliem,
umožňujú jedinečné zážitkové fotenie našich milovaných slovenských macíkov plyšáčikov!!!

Človek nie je ničím iným, než živým tvorom, takým istým, ako ktorýkoľvek iný živý tvor v tomto drobnom kúsku vesmíru.
Obrovským svinstvom, morálnym odpadom idiotských kreténov je práve nutkavý pocit nadradenosti,
veliaci im ponižovať kedykoľvek a kdekoľvek kohokoľvek a čokoľvek si zmyslia iba na základe toho, že majú k takémuto konaniu nástroje.

Naučme teda hádam medveďov guerillovému boju, keď to už inak nejde.
Kreténski idoti si nič iného než krvavé prekvapenie nezaslúžia.

A ak niekto nevie, o čom tu celý čas hovorím, nech si teda zájde na lazy a pýta sa tam na názor tých Ľudí, ktorí sa (nielen) s medveďmi už dávno pradávno naučili ŽIŤ v úprimnej úcte a s úprimnou úctou, a svoje tiché a nevyslovené Poznanie hodnoty života si predávajú po celé ľudské generácie.