maguso1975

Uznávam, mnohým sa tento môj relatívne krátky text bude zdať byť zbytočným, iným čitateľom sa bude javiť byť textom nezmyselným, infantilným či lokajským:
všetky tieto výhrady ale beriem, všetky prijímam, všetky názorové platformy, z ktorých plynú, poznám, a všetky východzie názorové stanoviská považujem za legitímne.

Som však toho názoru, že ak nezaznievajú v súčasnej diskusii hlasno i názory podobné mojím, tak to rozhodne nie je preto, že by neexistovali,
ale skôr preto, lebo samotní ich vlastníci považujú v podstate za zbytočné o nich hovoriť, predstavovať ich či už názorovému mejnstrýmu oficiálne mediálnemu, alebo mejnstrýmu reálne ľudovému.

Nebudem chodiť okolo povestnej horúcej kaše, nebudem vyťahovať argumenty ťažšieho či ľahšieho kalibru, nepoužijem grafy, nepoužijem tabuľky, nepoužijem odporúčanú literatúru.
Budem maximálne stručný.

Úvodom, dve priznania:
za posledné roky som si prešiel viacero spoločensko – politických názorových platforiem a stotožňujem sa vo veľkej miere
(i keď s výhradami, plynúcimi z akejsi civilizačnej pohodlnosti)
s ideami toho, čo sa zvykne nazývať „zeleným anarchizmom“
(tento názov používam nielen ja z praktických dôvodov, pôvodný anglický pojem „anarchoprimitivism“ pôsobí predsa len kostrbato a zavádzajúco),
okrem toho pred niekoľkými mesiacmi som napísal blogerský článok „Rusko je agresor, Ukrajina je obeť“.
Už len samotné tieto dva fakty čitateľovi prezrádzajú, aké asi sú a kde sa nachádzajú moje názory ohľadom strachu z pozastavenia dodávok ruských energozdrojov na územie Slovenska…

…ale iba z polovice.

Tá druhá, pragmatická polovica mysle ma zasa ubezpečuje o tom, že slovenská ekonomika stojí na prahu katastrofy a tak životnú úroveň moju i mojich blízkych agresívne prepadnú s najväčšou pravdepodobnosťou časy, aké tieto končiny zažili naposledy pred viac ako storočím.

Naopak, „zelená“ polovina mojej mysle,
tá postihnutá šialenstvom Grety Thunbergovej, ktorá súc zdanlivo bláznivá je predsa len nositeľkou faktickej pravdy,
ma však ubezpečuje o tom, že akékoľvek funkčné obmedzenie fosílnej ekonomiky a konzumnej civilizácie,
ktorej výplodom je i obrazovka monitoru, na ktorej tvorím tento svoj článok,
je pre budúcnosť Európy prínosom, ktorého hodnotu vlastne ani nie je možné nijako vyjadriť,
prínosom, ktorý za prepad na úroveň minimálne 19. storočia stojí.

Zdá sa vám tento môj dvojaký názor byť protichodným, chaotickým a nezrozumiteľným?
…No áno, presne totiž takým JE.
Európska ekonomika sa púšťa na hladinu neistých vôd, obmedzovania fosílnej závislosti bez chráneného chrbta v podobe kvalitných alternatívnych a SKUTOČNE zelených zdrojov
(jadro si prosím niekam strčte, i s tým ložiskom uránu na Jahodnej pri Košiciach)
na strane jednej,
pričom ako alternatívu k dodávkam ruskej ropy a plynu ponúka bizarnú vidinu permanentne pendlujúcich tankerov — ale, ovšem, riadených pokiaľ možno „bezpečne“, za pomoci moderných technológií,
a to všetko prosím v časoch zúrivého poplašného vyzváňania ekologických a environmentálnych varovných zvonov.

Smutné je, že v podstate z týchto dilem v súčasnosti ani niet východiska.
Alebo sa totiž zmierime s tým, že nás čaká radikálny prepad životnej úrovne v súbehu s morálnym bahnom v podobe ropných tankerov, „zeleného“ uránu a podobných nezmyslov;
alebo privítame novú éru širších možností súvisiacich s vyššou šancou ľudstva na prežitie (nielen) nasledujúcich dvoch storočí v podobe odklonu od fosílnej a jadrovej samovražednej civilizácie za cenu, ktorú si mnohí z nás nedokážu dnes ani predstaviť a tak si ju radšej ani nepredstavujú.

Nie, nebudem nikomu z vás pchať do hláv kaleráby o tom, kde je PRAVDA a ako vyzerá.
Len sa snažím hovoriť o tom, prečo o mojom názorovom pohľade na problematiku odstrihnutia sa od ruských energií vlastne ani nechcem hovoriť:
akákoľvek alternatíva budúceho vývoja je totiž z môjho názorového uhlu pohľadu rovnako zlá, ako rovnako dobrá a zároveň rovnako dobrá, ako rovnako zlá.
Plusom je budúcnosť detí, mínusom ich chudoba.
Plusom je zachovanie súčasného životného štandardu aj pre budúce generácie, mínusom vysoká pravdepodobnosť neexistencie budúcich generácií.

…a tak teda:
čo nechcem?
Ničenie globálneho životného prostredia tankermi, obmedzovanie súčasného životného štandardu a životnej úrovne, závislosť od ruských energií, závislosť od fosílnych a jadrových zdrojov VŠEOBECNE.

…a čo chcem?
Lacné a dostupné energie, životnú úroveň spred troch rokov a budúcnosť prežitia ľudstva.

…a čo z toho vyplýva?
Nebudem sa preto viac vyjadrovať k otázke ruských a ani žiadnych iných fosílnych či jadrových energií a k tomu, ktorá z nich je morálne prospešnejšia, lebo fakt je taký, že do budúcnosti žiadna… a momentálne všetky.