Predseda vlády SR sa zrejme definitívne v dianí stratil:
vyzerá to tak,
že v mene podivného chápania pojmu národného sebavedomia začal viesť nezmyselnú vabank krížovú vojnu proti ministerstvám zahraničných vecí tých krajín,
ktoré po zastavení ruského ťaženia na Ukrajine
budú stáť na tej istej strane novej železnej opony ako Slovensko.
Iracionálna viera v akési podivné chiméry —
v budúce časy obchodného zmierenia,
ktoré za jeho života už nenastanú —
núti predsedu vlády k nezmyselný činom,
ktoré nebude možné historicky obhájiť.
Vydal sa na cestu, ktorá sa môže skončiť iba dvoma alternatívami:
buď vykopnutím Slovenska zo západných štruktúr,
alebo vykopnutím členov súčasnej vlády z ich stoličiek.
Tak či tak nakoniec Slovákom dôjde,
že na Východe nenájdu ani viac šancí na rast kvality života,
ani viac šancí na rast kvality demokracie.
A potom už súčasnú vládu ani reči o sebavedomej zahraničnej politike,
a ani trinásty dôchodok s národnou televíziou nezachránia.
Zatiaľ nás zrejme ešte stále väčšinovo baví
rozumovo nevysvetliteľné pomstychtivé bahnenie sa
v blúznivých spomienkach na pocit ťažkého kovidového „poníženia“.