maguso1975

Pôvodne som samozrejme nemal v úmysle pokračovať v predošlom texte,
ani som nepociťoval nejaké nutkanie ďalej rozvádzať tézy v ňom spomenuté.
Predpoklad nevyhnutnosti existencie novej železnej opony po ukončení ruského ťaženia na Ukrajine,
ktorý som spomenul v predošlom texte,
však našiel (z môjho pohľadu) neočakávanú reakciu v podobe debatného príspevku,
podľa ktorého sa jedná o záver vyplývajúci z očakávania porážky ruskej armády(!!!).

Zaujímalo by ma teda, v akom myšlienkovom svete sa hýbe súvaha,
ktorej logickým uzáverom by bola pôvodom západná požiadavka
na čo najrýchlejší vznik železnej opony v prípade,
ak by boli ruskí agresori Ukrajincami a z ukrajinských území vytlačení.

Odhliadnuc od toho však tiež platí, že Slovenská republika je ešte stále právoplatnou súčasťou západných štruktúr
(minimálne si to dovolím tvrdiť na základe oficiálneho vládneho stanoviska vo veci „geopolitického ukotvenia“),
v ktorých tak nejako nebýva zvykom politika osamelého ostrova,
navyše plávajúceho v nestálych vodách ideového oportunizmu.

V prípade hoci teoretických, avšak nevyhnutných úvah
(ktorým vyhýbať sa určite nie je zdravé)
o absolútnom úspechu ruskej agresie na Ukrajine
je teda potrebné vložiť do hypotetických rovníc i väčšinovú reakciu občanov západoeurópskych krajín.
Rozhodne by nebolo namieste hovoriť o reakcii hysterickej,
pokiaľ bude východiskovým bodom fakt prítomnosti ruských armád v oveľa väčšej blízkosti ako predtým,
čoby výsledok otvoreného niekoľkoročného vojnového ťaženia.

Tlak názoru občanov krajín na západ od nás nielen na vlastné vlády domáce,
ale i na vládu slovenskú,
nemôže žiadna z budúcich slovenských vlád ignorovať
nielen pokiaľ chce žiť reálnou praxou étos Jednotnej Európy
a ochrany základných princípov tohto étosu,
ale hlavne pokiaľ jej bude záležať na spôsobe života vlastných občanov.

Pokiaľ teda nebodaj dôjde k tomu, že ruské vojská budú na slovenských hraniciach,
tak žiadna z budúcich slovenských vlád by si nemohla dovoliť zahrávať sa s priamou vojenskou hrozbou
nášmu spôsobu života a európskemu ponímaniu politiky
ako neustáleho rastu sféry slobôd ľudských, občianskych a politických,
ako neustáleho politického pokroku v každodennom osobnom vnímaní demokracie
ktorýmkoľvek občanom.

Dokonca i púhe ničnerobenie v zjavnej naivite plynúcej z iracionálnej viery v geopolitickú imunitu,
stojacu na piesočných základoch fikcií o akomsi nedotknuteľnom pokrvnom slovanskom bratstve,
by bolo z pohľadu širších historických súvislostí naozaj len smiešnou výhovorkou.

Prípadná požiadavka zo strany západných štátov na vznik novej železnej opony,
vyplývajúca z tamojšieho domáceho politického tlaku vlastných občanov,
v takom prípade nielenže nemôže byť Slovenskom ignorovaná,
ale naopak, v záujme zachovania idey Slovenska ako integrálnej súčasti západnej Európy
by mala byť (v prípade ruského obsadenia Ukrajiny)
práve takáto myšlienka (vzniku železnej opony) na východnej hranici nášho územia uvádzaná aktívne do praxe samotnou Slovenskou republikou.

Súčasné vládne oportunistické presadzovanie idey odmietania vzniku železnej opony
má skutočne, nepochybne a nevyhnutne, svoje faktické limity —
a čím skôr to začne súčasná vláda vysvetľovať najmä SVOJIM voličom, voličom strán súčasnej vládnej koalície,
tým úprimnejšími sa hmlisté slovné deklarácie o západnom geopolitickom ukotvení Slovenska reálne stanú.