maguso1975

„Neprišiel som si do Handlovej dnes lízať rany,“ povedal sťaby v hlbokom zamyslení,

a v tej chvíli mi bolo jasné, že rečnícka odmlka,
ktorá bezprostredne po tejto dôležitej vete nasledovala,
bude minimálne polovicou krajiny vyplnená vskutku ťažkou, farbistou sentenciou,
takou, ktorá sa nezabúda,
a na základe ktorej bude zrejmé,
čo iného je konkrétne možné v Handlovej si v dnešný deň lízať.

Iste, stane sa, sme ľudia, sme omylní.
Mýlime sa neraz nielen v rečiach, ale aj v odhadoch.

„Svätý, svätý, svätý,“ volajú v kútiku duše mnohí,
„Ty, ktorý si sťa Mithrandir vystúpil späť z temných priepastí Morie a plášť moci Tvojej nutne zbelel, súc je on proroctvom konečného Víťazstva!“

Samozrejme, že preháňam. Zdanlivo (hoci je mi jasné i to, že iba málo z Nekritických vie niečo o Bielom čarodejovi a Baniach Morie):
rád by som však upozornil na fakt, že nenávisť nemusí byť vždy nutne skrytá tam,
kde sa niekým povie, že skrytá je.
Neraz je totiž hlboká Nenávisť rodnou sestrou hlbokej Lásky,
ktorá, ak nie je naplnená v očakávaniach,
mení ihneď svoju tvár za tvár sestrinu.

„Chceme zmeny, chceme vidieť to, chceme vidieť hento, sľúbili ste nám zmeny, tak nám ich dajte. Hneď! Zmeny! Zmenyyyyy!!!“
volajú mnohí z tých, ktorí sú dnes Nekriticky Zaľúbení…

…volajú, a túžia po naplnení svojej Nekritickej Lásky k pozemskému Spasiteľovi…

Diabol je však neraz práve dieťaťom dejov implicitných.
Málokedy je diablom to, na čo sa v mene svätosti explicitne ukáže prstom.

A šedá, tá je prejavom pokory. Pokory pred svetom a všetkými dejmi v ňom.
Len z pravej pokory môže vzísť biely plášť Víťazstva.

Z pokory falošnej vzíde akurát tak Nikdy Nič…

…maximálne tak Sarumanova zlomená palica.